Obvodové metódy zmenšenia chýb

   Okrem systematických a náhodných chýb jednotlivých funkčných blokov snímača, musíme uvažovať aj zapojenie snímača do systému. Musíme teda rešpektovať väzby snímača s ostatnými časťami systému a vplyv rušivých veličín. Medzi rušivé veličiny prostredia patria: teplota, tlak, vlhkosť, radiácia, pole elektrické, magnetické a iné.



   Spätný vplyv snímača na meraný proces má za následok, že hodnota meranej veličiny sa zmení vplyvom snímača (napríklad dotykový teplomer zníži teplotu meraného miesta). Spätný vplyv rozhrania, prístroja a iného zariadenia pripojeného k snímaču spôsobuje zaťažovacia impedancia a rušivé signály vedením alebo parazitnými zemnými slučkami.




Metóda kompenzačného snímača


   Rušivé pôsobenia snímača na meranú veličinu je možné korigovať použitím kompenzačného snímača. V najjednoduchšom prípade lineárnych prevodových charakteristík kompenzačného a meracieho snímača korekcia spočíva v potlačení výstupnej rušivej veličiny r rozdielovým členom.



   Podmienkou správnej funkcie je je rovnosť prenosových konštánt Kr a K'r určujúcich pôsobenie rušivej veličiny na merací a kompenzačný snímač. Táto metóda kompenzuje aditívne chyby meracieho snímača.
   Príkladom použitia je merací obvod pre meranie mechanickej deformácie s odporovými tenzometrami podľa obrázku. Rušivou veličinou je teplota spôsobujúca teplotnú diletáciu meraného objektu a zmenu odporu tenzometra s teplotou. Obe tieto chyby majú aditívny charakter. Aby kompenzačný tenzometer bol citlivý iba na teplotnú diletáciu, musí byť nalepený kolmo na smer meranej deformácie.



   Veľkosť odporov rezistorov R1, R2 sa volí tak, aby nastala rovnováha môstika pri sile F=0. Teplotou vyvolaná zmena citlivosti – multiplikatívna chyba - nie je touto metódou kompenzovaná. Pre napätie Uv na meracej diagonále platí:

\[ U_{V0}=K_{M}\left(\frac{\Delta R_{m}}{R_{m0}}-\frac{\Delta R_{k}}{R_{k0}}\right)U_{0} \]