Chyby a neistoty
Pojem chyba vo vzťahu k meracím prostriedkom a meraniu je chápaný ako kvantitatívna charakteristika veľmi dôležitej kvalitatívnej vlastnosti, nazývanej presnosť. Používa sa teda na charakterizovanie presnosti meracieho prostriedku (chyba meracieho prístroja), ako aj na charakterizovanie presnosti procesu používania meracieho prostriedku (chyba metódy, chyba merania). Vo všeobecnosti je to kvantitatívne vyjadrenie odchýlky nameranej hodnoty od hodnoty skutočnej (pravej).
Neistota merania je označením pre parameter súvisiaci s výsledkom merania a charakterizujúci rozsah hodnôt, ktoré je možné racionálne priradiť k meranej veličine. Neistota sa skladá z niekoľkých čiastkových neistôt. Na stanovenie ich veľkosti sa používa štatistické spracovanie nameraných údajov (metóda typu A) a iné než štatistické spracovanie nameraných údajov (metóda typu B). Z týchto čiastkových neistôt sa prostredníctvom súčtu ich štvorcov určí výsledná neistota kombinovaná. Neistota merania vyjadruje skutočnosť, že „správna hodnota“ zostáva pri meraní neznáma. Ideálna metóda pre výpočet a vyjadrovanie neistoty výsledkov merania by mala byť univerzálna, musí byť aplikovateľná na všetky druhy meraní a na všetky druhy vstupných údajov použitých v meraní.
Súvislosť medzi chybou merania a neistotou merania
Chyba merania je obvykle experimentátorovi neznáma a pri meraní doteraz neznámych veličín a spresňovaní merania známych veličín ju ani nemožno určiť. V podobnom kontexte treba chápať aj pojem chyby meracej metódy, ktorá vyjadruje to, že konkrétny experiment nespĺňa všetky podmienky pre použitie zjednodušených vzťahov platných pre ideálny experiment. Keďže chyby merania a meracích metód sú neoddeliteľnou súčasťou každého experimentu, experimentátor sa snaží analýzou experimentu odhadnúť možnú chybu meranej veličiny. Vzhľadom k neúplným informáciám sa prikláňa k vyšším možným chybám a výsledkom odhadu je interval – neistota merania. Z uvedeného vyplýva, že neistota merania má pravdepodobnostný (štatistický) charakter a s jej hodnotou je vždy spojené rozdelenie pravdepodobnosti.
- prečítané 10034x