Medzinárodné organizácie

3.1 Metrická konvencia

  V polovici devätnásteho storočia bola citeľná potreba univerzálnej desatinnej metrickej sústavy, obzvlášť v dobe prvých svetových výstav. V roku 1875 sa v Paríži uskutočnila diplomatická konferencia o metre, na ktorej 17 vlád podpísalo zmluvu pod názvom „Metrická konvencia“. Signatári tejto zmluvy sa rozhodli vytvoriť a finančne zaistiť trvalý odborný orgán “Medzinárodný úrad pre váhy a miery“ („Bureau Internatioanal des Poids et Mesures“), BIPM.
  „Generálna konferencia pre váhy a miery“, CGPM, prejednáva a posudzuje činnosť jednotlivých národných metrologických ústavov a BIPM vydáva odporučenie týkajúce sa nových základných metrologických určení a všetkých dôležitých otázok v súvislosti s BIPM (obr. 2.2).
  V súčasnej dobe má Metrická konferencia 48 členských štátov. Na plnenie špecifických zadaní bola vytvorená rada spoločných výborov BIPM a ďalších medzinárodných organizácií:
  • JCDCMAS je Spoločný výbor pre koordináciu pomoci rozvojových krajín v oblasti metrológie, akreditácie a normalizácie (Joint Committee on Coordination of Assistance to Developing Countries in Metrology, Accreditation and Standardization).
  • JCGM je Spoločný výbor pre metrologické pokyny (návody, smernice) (Joint Committee for Guides in Metrology)
  • JCRB je Spoločný výbor regionálnych metrologických organizácií a BIPM (Joint Committee of the Regional Metrology Organizations and the BIPM),
  • JCTLM je Spoločný výbor pre nadväznosť v laboratórnej medicíne (Joint Committee on Traceabiluty in Laboratory Medicine).

Hlavnou úlohou BIPM je správa medzinárodnej sústavy jednotiek SI.

  CGPM volí maximálne 18 zástupcov do “Medzinárodného výboru pre váhy a miery” (“Comité International des Poids et MEsures”, CIPM”), ktorý sa organizuje každý rok. CIPM vykonáva v zastúpení CGPM dohľad nad BIPM a spolupracuje s ostatnými medzinárodnými metrologickými organizáciami. CIPM podniká prípravné práce pre odborné rozhodnutia, ktoré majú byť uskutočnené CGPM. CIPM je podporovaná 10 poradnými výbormi. Predseda tohto výboru je spravidla členom CIPM. Ostatní členovia poradných výborov sú zástupcami národných metrologických ústavov.



Obr. 2.2: Organizácia Metrickej konvencie



3.2 Dohoda CIPM o vzájomnom uznávaní

  Dohoda CIPM o vzájomnom uznávaní CIPM MRA (CIPM Mutual Recognition Arrangement) je dohodou medzi národnými metrologickými ústavmi. Táto zmluva, ktorá bola podpísaná v roku 1999 a bola podrobená technickej revízii v roku 2003, má dve časti.
  Prvá časť sa vzťahuje na stanovenie stupňa ekvivalencie štátnych etalónov (meracích štandardov). Zatiaľ čo druhá časť sa týka vzájomného uznávania výstupných dokladov o kalibrácii a meraniach (certifikátov, listov, protokolov a pod.) vydávaných ústavmi podieľajúcich sa na tejto zmluve.
  CIPM MRA môže byť podpísaná iba jedným národným metrologickým ústavom za každý štát, avšak ostatné ústavy v týchto štátoch, ktoré majú v držaní štátne etalóny príslušného štátu, môžu byť tiež uvádzané a môžu sa podieľať na CIPM MRA prostredníctvom národného metrologického ústavu daného štátu, ktorý podpísal CIPM MRA. Takéto ústavy sa označujú ako dezignované.
Ciele CIPM MRA:
  • Stanovenie stupňa ekvivalencie štátnych etalónov uchovávaných v národných metrologických ústavoch.
  • Umožnenie vzájomného uznávania výstupných dokladov o kalibrácii a meraniach (certifikáty, listy, protokoly atď.) vydávaných národnými metrologickými ústavmi.
  • Poskytnúť vládam a ďalším stranám bezpečný technický základ pre rozšírené zmluvy vzťahujúce sa k medzinárodnému obchodu, komerčným činnostiam a zákonodarstvom.
Tieto ciele sú získané prostredníctvom nasledujúcich procesov:
  • Vzájomné kontrolovanie deklarovaných kalibračných a meracích schopností CMCs zúčastnených národných metrologických ústavov a designovaných ústavov.
  • Dôveryhodná účasť národných metrologických ústavov a designovaných ústavov v medzinárodných porovnávaní etalónov (kľúčové alebo doplnkové porovnávania).
  • Vzájomné kontrolovanie systémov kvality a predvedenie spôsobilosti zúčastnených národných metrologických ústavov a designovaných ústavov (Peer Review).
  Výstupy hore uvedených procesov sú vyhlásením meracích schopností (CMSs) každého národného metrologického ústavu a každého designovaného ústavu. Výsledky sú publikované v databáze BIPM, ktorá je verejne dostupná na webe.
  Dohody CIPM MRA sú záväzné pre národné metrologické ústavy, ktoré CIPM MRA podpísali a nezaväzuje iné ústavy v iných krajinách. Zodpovednosť za vykonané kalibrácie a merania ostáva na národnom metrologickom ústave, ktorý meranie vykonal.
  Riaditelia národných metrologických ústavov podpisujú CIPM MRA so súhlasom príslušných národných regulačných orgánov svojich štátov a týmto:
  • Akceptujú proces týkajúci sa ustanoveniam v hore uvedenej databáze špecifikovanej v CIPM MRA.
  • Uznávajú výsledky kľúčových a doplnkových porovnávaní, tak ako sú uvedené v tejto databáze.
  • Uznávajú kalibračné a meracie schopnosti iných zúčastnených národných metrologických ústavov a designovaných ústavov, tak ako sú uvedené v tejto databáze.
  CIPM MRA je koordinovaná BIPM a poradnými výbormi. Regionálne metrologické organizácie a BIPM sú zodpovedné za realizáciu vyššie uvedených procesov. Spoločný výbor regionálnych metrologických organizácií JCRB a BIPM sú zodpovedné za analýzu a schvaľovanie dátových vstupov do databázy. CIPM MRA bola podpísaná v roku 2008 73 zástupcami ústavov zo 45 členských štátov, 26 entitami asociovaných k CGPM a 2 medzinárodnými organizáciami. Taktiež zahrňuje ďalších 117 ústavov designovaných signatárov.



Databáza kľúčových porovnávaní BIPM

  Databáza kľúčových porovnávaní BIPM KCDB (BIPM Key Comparison Database, www.kcdb.bipm.org) sa skladá zo štyroch častí, ktoré sa považujú za prílohy CIPM MRA:
  • Príloha A: Zoznam zúčastnených národných metrologických ústavov a designovaných ústavov.
  • Príloha B: Výsledky kľúčových a doplnkových porovnávaní.
  • Príloha C: Kalibračné a meracie schopnosti (CMCs) národných metrologických ústavov a designovaných ústavov.
  • Príloha D: Zoznam kľúčových porovnávaní.
  V roku 2008 bolo v databáze zaregistrovaných 620 kľúčových a 179 doplnkových porovnávaní. Počet zaregistrovaných kľúčových a meracích schopností (CMCs) bolo 20 000, všetky prešli procesom vzájomného posudzovania zo strany expertov národných metrologických ústavov a pod dohľadom regionálnych metrologických ústavov.



3.3 Národné metrologické ústavy

  EUROMET definuje národný metrologický inštitút (ústav) (NMI) nasledovne: Ústav poverený na základe národného rozhodnutia rozvojom a uchovávaním národných etalónov pre jednu alebo viac veličín.
  Niektoré štáty majú centralizovaný metrologický systém s jedným národným metrologickým ústavom. NMI môže previesť uchovávanie špecifických etalónov na určité laboratória, bez toho aby tieto laboratória mali štatút NMI.
  NMI zastupuje danú krajinu na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k národným metrologickým ústavom iných krajín, regionálnym metrologickým organizáciám (RMO) a BIPM. NMI. Národné metrologické ústavy sú základom – kostrou medzinárodnej organizácie.



3.4 Primárne laboratória

  Sú medzinárodne uznávané laboratória určené na realizáciu niektorej metrologickej jednotky na primárnej úrovni alebo niektorej odvodenej jednotky na najvyššej dosiahnuteľnej medzinárodnej úrovni. Vykonáva medzinárodne uznávané výskumy v určitých podoblastiach, určuje a ďalej vyvíja jednotku udržiavania a ďalším vývojom primárnych etanolov zúčastňuje sa porovnávania na najvyššej úrovni.
  Primárne laboratóriá sú určené národným metrologickým ústavom v súlade s plánom metrologických činností pre jednotlivé oblasti a v súlade s metrologickou politikou daného štátu.



3.5 Referenčné laboratória

  Laboratórium, ktoré určuje referenčné hodnoty na účely vyhodnotenia porovnávacieho merania za predpokladu dodržania politiky o nadväznosti meraní na primárne laboratória.



3.6 Akreditované laboratória

  Akreditácia je uznanie technickej spôsobilosti laboratória, systému kvality a nestrannosti tretej strany. Akreditované laboratórium disponuje externým uznaním svojej technickej kompetencie, zabezpečením akosti a nestrannosti. Akreditované môžu byť verejné ale aj súkromné laboratóriá. Akreditácia je dobrovoľná, viac menej rada európskych orgánov zabezpečuje kvalitu skúšobných a kalibračných laboratórií v oblasti svojej kompetencie na akreditáciu od akreditačného orgánu. Táto akreditácia sa vyžaduje od laboratórií pôsobiacich v potravinárskej oblasti a pre kalibráciu závaží používaných v maloobchodných sieťach.
  Akreditácia sa udeľuje na základe posudzovania a pravidelnej kontroly laboratória. Akreditácia je v súlade s normami EN/ISO 45001, 45002, 45003 a ISO/IEC 25 teraz ISO 17025 a s ďalšími technickými špecifikáciami a smernicami.
V rámci EA je každé osvedčenie o kalibrácii vydané akreditovaným laboratóriom, ktorý je pod dohľadom európskeho akreditačného orgánu (účastníka Dohody o vzájomnom uznávaní MRA) ekvivalentné každému osvedčeniu o kalibrácii v ktorejkoľvek členskej krajine MRA.
  Európske akreditačné orgány udeľujú akreditáciu vo svojich príslušných krajinách, vykonávajú kontrolu a aktualizujú národný verejný register akreditovaných laboratórií a schválených laboratórií GLP (Good Laboratory Practice- Správna laboratórna prax).



3.7 Designované - určené laboratória

  Národné metrologické ústavy, alebo príslušné štátne ústavy môžu poveriť iné ústavy v danom štáte, aby boli správcami špecifických štátnych etalónov (meracích štandardov). Tieto ústavy (laboratóriá) sú označované ako designované ústavy a to obzvlášť vtedy ak sa zúčastňujú na činnostiach CIPM MRA. Niektoré štáty majú centralizovaný systém organizácie metrológie s jedným národným metrologickým ústavom. Iné štáty vykonávajú decentralizovaný organizačný systém metrológie, vedený jedným národným metrologickým ústavom obsahujúci viac designovaných ústavov. Tieto môžu mať, alebo nemusia mať (v rámci svojho štátu) štatút národného metrologického ústavu.
  Designované ústavy (laboratória) sú navrhované v súlade s metrologickým plánom činnosti pre rôzne oblasti metrológie v súlade s metrologickou politikou štátu. Stále narastá dôležitosť metrológie v netradičných oblastiach ako je chémia, medicína, potravinárstvo. Počet takýchto laboratórií naďalej rastie a to v dôsledku nedostatku vhodných laboratórií, ktoré pokrývajú všetky predmetné oblasti.



3.8 Regionálne metrologické organizácie

  Spolupráca národných metrologických ústavov je na regionálnej úrovni koordinovaná regionálnymi metrologickými organizáciami. Rozsah činnosti regionálnych metrologických organizácií závisí na špecifických potrebách regiónu a obsahuje:
  • Koordináciu porovnávania štátnych etalónov (štátnych meracích štandardov) a iných činností CIPM MRA.
  • Umožnenie nadväznosti k primárnym realizáciám jednotiek SI.
  • Spoluprácu pri rozvoji metrologickej infraštruktúry členských štátov.
  • Spoločné poradenské a školiace činnosti.
  • Zdieľanie technických schopností a vybavení.
  Regionálne metrologické organizácie obr. 2.3, majú v rámci CIPM MRA rozhodujúcu úlohu. Ich zodpovednosťou je zabezpečovať preskúmavanie procesov a podávať správy o výsledkoch práce regionálnych metrologických organizácií Spoločnému výboru regionálnych organizácií JCRB.



3.9 ILAC

  „Medzinárodná spolupráca v oblasti akreditácie laboratórií“ ILAC („International Laboratory Accreditation Cooperation“ ILAC) je medzinárodná spolupráca medzi rôznymi akreditačnými systémami aplikovanými v laboratóriách, ktoré vo svete pôsobia. ILAC zahájil svoju činnosť v roku 1977 , od roku 1996 rozvíja formálnu spoluprácu formou konferencií. V roku 2000 podpísali členovia ILAC Dohodu o vzájomnom uznávaní ILAC MRA (ILAC Mutual Recognition Arrangement). V roku 2008 vzrástol počet členov ILAC na 60. Prostredníctvom vzájomných posudzovaní zúčastnených akreditačných orgánov bola rozšírená medzinárodná akceptácia výsledkov skúšok a bolo vo väčšej miere zabezpečené vyhnutie sa technickým prekážkam v obchode, tak ako je to odporúčané a podporované zo strany „Dohody o technických prekážkach obchodu Svetovej obchodnej organizácie“ WTO TBT („World Trade Organisation Barriers to Trade Agreement“).
  ILAC je základným celosvetovým fórom pre rozvoj akreditačných praktík a postupov v oblasti laboratórií. ILAC podporuje akreditáciu laboratórií ako nástroj uľahčujúci obchod prostredníctvom celosvetového uznávania kalibračných a skúšobných služieb.
  ILAC poskytuje ako súčasť svojho globálneho prístupu poradenstvo, pomoc krajinám, ktoré sú v procese rozvoja svojich vlastných akreditačných systémov týkajúcich sa laboratórií.



Obr. 2.3: Regionálne metrologické organizácie


3.10 IUPAP

  „Medzinárodná únia čistej a aplikovanej fyziky“ IUPAP („International Union of Pure and Applied Physics“) bola uzákonená v roku 1923. Jej členmi v roku 2008 bolo 48 fyzikálnych spoločností a práce v IUPAP boli organizované v 20 komisiách.
  Jednou z nich je Komisia pre etalóny (meracie štandardy), jednotky, názvoslovia, atómové hmotnosti a základné konštanty, ktoré má ako prvý článok svojho mandátu podporu výmeny informácií a názorov medzi členmi medzinárodného spoločenstva vrátane:
  • Fyzikálnych meraní.
  • Čistej a aplikovanej metrológie.
  • Názvoslovia a symbolov fyzikálnych veličín a jednotiek.
  • Podpory práce prispievajúce k zlepšeniu odporučených hodnôt atómových hmotností a základných fyzikálnych konštánt.

IUPAP vydáva „červenú knihu“ o „Symboloch, jednotkách a názvosloví vo fyzike“.



3.11 IUPAC

  „Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie“ IUPAC („International Union of Pure and Applied Chemistry) je medzinárodná nevládna organizácia. Cieľom je celosvetovo rozvíjať chemické vedné disciplíny a prispievať k aplikácii chémie.
  IUPAC bola uzákonená v roku 1919. IUPAC je asociácia príslušných národných organizácií, ktorých bolo v roku 2008 v IUPAC 50. Ďalších 17 príslušných národných organizácií malo štatút asociovaných členov.
  IUPAC má 8 oddelení a je považovaná za svetovú autoritu v oblasti chemického názvoslovia, terminológie, štandardných meracích metód, atómových váh a mnohých iných kriticky posudzovaných podkladov. IUPAC publikuje mnoho kníh o názvosloví v rôznych oblastiach chémie.