Navigačné jednotky

   S rozvojom navigačných potrieb ľudstva, najmä z dôvodu prudkého rastu objemu leteckej, námornej a samozrejme automobilovej dopravy, bolo nutné zvýšiť bezpečnosť prepravy. Iným aspektom potreby mať k dispozícii presnú navigačnú informáciu bola navigácia v období svetových vojen. V tomto období nastal pomerne veľký nárast rozvoja v oblasti inerciálnej navigácie (najmä v letectve), pretože piloti potrebovali mať k dispozícii navigačnú informáciu aj v oblastiach, kde sa nenachádzali navigačné zariadenia umiestnené na zemi (súčasti tzv. závislých navigačných zariadení).

   Nastala potreba vytvoriť navigačné zariadenia, resp. jednotky, ktoré boli kompletne umiestnené na palube prostriedku a ku riešeniu navigačnej úlohy využívali len zrýchlenia, uhlové rýchlosti, magnetizmus Zeme a samozrejme presné meranie času, teda integrovali akcelerometre, gyroskopy, magnetometre a časovače. Avšak až s nárastom výpočtového výkonu (rozvoj číslicovej techniky) začali tieto inerciálne jednotky dosahovať potrebnú presnosť. V súčasnosti vďaka MEMS technológiám už majú aj celé jednotky miniatúrne rozmery a nízku spotrebu, čo ich priam predurčuje na palubu malých (mini a mikro) UAV najrôznejších určení.